Page 14 - 04-Brindza
P. 14

DOI: https://doi.org/10.15414/2020.9788055222967
                             Ján Brindza, Vladimíra Horčinová Sedláčková, Olga Grygorieva -
                                    Bielkovinový komplex včelích peľových obnôžok

               pestovaných druhov rastlín ako zdroje kvalitného peľu a pastvy  pre  zásobovanie bielkovinami
               včelstiev počas celého vegetačného obdobia (Vaudo et al., 2015). Dostatočné zdroje a zásoba
               bielkovín je  prospešná pre rozvoj lariev, naopak nedostatočné zásobovanie bielkovinami môže
               mať  za  následok  podvýživu  lariev  s    nepriaznivými  účinkami  na  ich  zdravotný  stav  a
               životaschopnosť (Hass et al., 2019). Okrem bielkovín poskytuje peľ včelám aj mnohé ďalšie
               výživové organické látky (Hass et al., 2019; Ruedenauer et al., 2018).

                     Využívanie  čoraz  väčšej  plochy  pôdy  pre  pestovanie   vysoko  produkčných  odrôd
               s aplikáciou  minerálnych  hnojív,    prípravkov  na  ochranu  rastlín  a efektívnu    mechanizáciu
               v rastlinnej výrobe  významne prispelo k zvýšeniu  úrod,  a tým  k zabezpečeniu  potravinovej
               bezpečnosti pre narastajúci počet obyvateľov sveta (Pingali, 2012).  Tento trend súčasne priamo
               aj nepriamo a najmä nepriaznivo ovplyvnil ekosystémy, krajinu, zhoršenie životného prostredia
               a samotnú biodiverzitu na úrovni voľne rastúcich druhov, ako aj plochy voľne rastúcich druhov.
               Uvedená situácia, ktorá ďalej pokračuje výrazne obmedzila  pastvu pre  opeľovače a včely.
               Rozšírili sa plochy monokultúr a výrazne sa znížili plochy a počet voľne rastúcich druhov.
               Týmto  zásahom  sa  veľmi  nepriaznivo  znížil  objem  pastvy  pre  opeľovače  a včely,  čo  sa
               prejavilo na ovplyvnení počtu a zdravotnom stave samotných  opeľovačov a včiel, a tým aj
               zabezpečovanie ich ekosystémových služieb (Goulson et al., 2015).

                     Tieto zdroje sa v ostatnom období stávajú v poľnohospodárskej krajine problematické.
               Mnohé druhy v monokultúrach sa pestujú len v určitom období roka na veľkých plochách (na
               Slovensku je to kapusta repková pravá, slnečnica ročná, kukurica siata), pričom v niektorých
               obdobiach roka sa už prejavuje nedostatok pastvy. Tým, že sa počet pestovaných a využívaných
               kultúrnych  druhov  rapídne  znížil,  pre  opeľovačov  a včely  sú  väčšinou  dostupné  len  málo
               rozšírené a obmedzené lokality s voľne rastúcimi a inváznymi druhmi. Tento jav sa označuje
               ako nutričný nesúlad a je považovaný za jeden z vážnych nepriaznivých faktorov podieľajúcich
               sa na rapídnom znižovaní úhynu včiel a ich zdravotnom stave (Vaudo et al., 2015).
                     Uvedenú problematiku  analyzoval  kolektív  Pamminger  et  al. (2019) vo  svojej  štúdii,
               ktorej cieľom bolo základné geografické zmapovanie zdrojov peľu na celosvetovej úrovni z 302
               druhov zo stanovením ich obsahu bielkovín pre včelstvá na úrovni kontinentov, a to pre skupinu
               a) zámerne pestované druhy – kultúrne plodiny (94 druhov), b) burinné formy (81 druhov)  a c)
               voľne rastúce druhy (127 druhov) v príslušných regiónoch sveta. Výsledky z danej štúdie sú
               prezentované v tabuľke 3.
                     Z  výsledkov  štúdie  vyplynulo,  že  celkový  obsah  bielkovín  v priemere  za  všetky
               hodnotené skupiny druhov bol stanovený v rozsahu od 26,4 % (Austrália) do 31,1 (Severná
               Amerika). V peli kultúrnych druhov sa stanovil rozsah obsahu bielkovín od 25,8 % (Európa
               a Austrália) do 26,9 % (Severná Amerika). Pri rastlinných druhoch zaradených ako buriny bol
               stanovený obsah bielkovín od  26,6 % (Austrália) do 30,6 % (Severná Amerika). V peli voľne
               rastúcich druhov bol stanovený obsah bielkovín v rozsahu od 27,00 % (Austrália) do 38,5 %
               (Južná Amerika). Z prehľadu súčasne jednoznačne vyplýva, že vo všeobecnosti vo všetkých
               regiónoch sveta  bol stanovený nižší obsah bielkovín v peli kultúrnych druhov a vyšší obsah
               bielkovín v peli voľne rastúcich druhov.
                     Výsledky  autorov  súčasne  potvrdili,  že    kukurica  siata  a slnečnica  ročná  ako
               najpestovanejšie kultúrne druhy poskytovali vo všetkých regiónoch sveta pomerne nízky obsah
               a  kvalitu  peľu  z  hľadiska  obsahu  bielkovín  (Maurizio  a  Grafl,  1980;  Hass  et  al.,  2019;
               Pamminger et al., 2019). Významný rozdiel  medzi druhmi spočíva v tom, že slnečnica ročná
               kompenzuje nízky obsah bielkovín svojho peľu poskytovaním vysoko kvalitného nektáru. Pri
               kukurici sa však zabezpečuje opeľovanie vetrom, a preto tento druh nektár neposkytuje.





                                                          - 14 -
   9   10   11   12   13   14   15   16   17   18   19