Page 9 - 04-Brindza
P. 9

DOI: https://doi.org/10.15414/2020.9788055222967
                             Ján Brindza, Vladimíra Horčinová Sedláčková, Olga Grygorieva -
                                    Bielkovinový komplex včelích peľových obnôžok

               1 Bielkoviny

               1.1   Základná charakteristika bielkovín

                     Bielkoviny,označované  aj  ako  proteíny  alebo  polypeptidy,  sú  vysokomolekulárne
               organické zlúčeniny pozostávajúce z α-aminokyselín spojených polypeptidovou väzbou.

                     Bielkoviny  sú  makromolekulové  látky  s  osobitným  postavením  v  živých  systémoch.
               Predstavujú  štruktúru,  ktorá  podmieňuje  základné  prejavy  živých  organizmov.  Možno
               deklarovať, že sám "život je vo svojej podstate osobitnou formou existencie bielkovín" (Engels,
               1950). Pri evolúcii živých systémov boli bielkoviny – proteíny pralátkou (gr. protos = prvý).
               Bielkoviny  sú  nenahraditeľnou  súčasťou  všetkých  metabolických  procesov  v živých
               organizmoch.

                     Bielkoviny tvoria viac ako 50 % bunečnej sušiny a vykonávajú v bunke, ako aj celom
               organizme najrôznejšie funkcie. Ako prvý sa štúdiom bielkovín zaoberal holandský chemik G.
               J.  Mulder,  ktorého  výsledky  boli  publikované  v  roku  1838.  Termín  proteín  bol  zavedený
               švédskym chemikom Jacobom Berzeliom (Hartley, 1951).
                     V biosyntéze bielkovín sa v prevažnej väčšine využíva 20 základných aminokyselín. Ich
               kombinácie v reťazcoch vytvárajú nespočetné možnosti formovania bielkovinových molekúl
               s veľmi  špecifickými  vlastnosťami  s  rozsiahlymi  fyziologickými  a inými  metabolickými
               funkciami.
                     Všetkých  20  aminokyselín  nachádzajúcich  sa  v bielkovinách  sú    α-aminokyseliny,
               ktorých  spoločným  znakom  je  prítomnosť  aminoskupiny  –  NH2  a  karboxylovej  skupiny  –
               СООН. Výnimkou je aminokyselina  prolín, ktorá obsahuje skupinu – NH v polohe α a je
               označovaná ako imino kyselina. Alfa aminokyseliny sa navzájom líšia vo svojích vlastnostiach
               podľa svojho bočného reťazca (radikál R).

                     V živočíšnom organizme sa nachádza viac ako 80 % z celkového množstva organických
               látok, sú základnou súčasťou všetkých buniek. V tkanivách vyšších organizmov a človeka je
               podiel bielkovín zo všetkých prítomných látok vyšší ako 80 %. Organizmus netvorí bielkoviny
               zo základných stavebných prvkov (C, H,  N). Bielkoviny prijíma potravou, rozkladá ich na
               aminokyseliny a tvorí si vlastné bielkoviny. Živočíchy (vrátane človeka) prijímajú bielkoviny
               v potrave, v tráviacom trakte dochádza k ich rozkladu na aminokyseliny, z ktorých sa následne
               vytvárajú vlastné špecifické bielkoviny (Murray 2003; Ledvina et al., 2009). Schopnosť tvoriť
               bielkoviny  majú  len  rastliny  a  niektoré  mikroorganizmy.  Tie  ich  tvoria  z  jednoduchých
               anorganických látok. Rastlinné organizmy obsahujú menej bielkovín a viac polysacharidov.
               Len  rastliny  sú  schopné  syntetizovať  bielkoviny  z  anorganických  zlúčenín  (dusičnanov)
               (Tkáčiková a Mydlárová Blaščáková, 2015).
                     Základné chemické zloženie bielkovín je uvedené v tabuľke 1.

                                    Tabuľka 1 Základné chemické zloženie bielkovín
                Chemické prvky                                                            %
                Uhlík                                       C                           49–55
                Kyslík                                      O                           21–23
                Dusík                                       N                            16,5
                Vodík                                       H                            6–8
                Síra                                        S                           0,2–3
                Fosfor                                      P                            1–2
                Mikroelementy                    Cu, Mn, Zn, J, Fe a iné             0,00001–0,2
                                              Zdroj: (Zhegunov et al., 2017)


                                                           - 9 -
   4   5   6   7   8   9   10   11   12   13   14