Page 12 - 04-Brindza

DOI: https://doi.org/10.15414/2020.9788055222967
Ján Brindza, Vladimíra Horčinová Sedláčková, Olga Grygorieva -
Bielkovinový komplex včelích peľových obnôžok

Lipoproteíny sú makromolekulové komplexy špeciálnych bielkovín, fosfolipidov,
cholesterolu, esterov cholesterolu a triacylglycerolov. Majú význam pri transporte lipidov v
krvnom obehu.

Glykoproteíny obsahujú ako nebielkovinovú zložku obyčajne oligosacharidový reťazec
(glykán), ktorý je naviazaný na bočný polypeptidový reťazec proteínu (Ivatt, 1984; Berg,
Tymoczko a Stryer, 2002).

Fosfoproteíny sú prítomné najmä v mlieku a vaječnom bielku. Sú významným zdrojom fosforu
pre syntézu nukleových kyselín.

Hemoproteíny vo svojej štruktúre obsahujú hém. Zabezpečuje prenos kyslíka: hemoglobín
(prenášajúci kyslík krvou z pľúc do tkanív) a myoglobín (prenášajúci kyslík v tkanivách).
Metaloproteíny obsahujú vo svojej molekule kovový prvok. V organizmoch pôsobia ako tzv.
metaloenzýmy, ktoré vo svojom aktívnom mieste často obsahujú katióny rôznych kovov (napr.
2+
4+
2+
2+
2+
3+
Zn , Mn , Fe , Fe , Cu , Se a pod.).
Nukleoproteíny vytvárajú komplexy s nukleovými kyselinami (kap. 5). V eukaryotických
organizmoch sa s DNA viažu napr. špecializované bielkoviny históny, ktoré sú súčasťou
chromozómu.
Flavoproteíny obsahujú deriváty vitamínu B2 (riboflavín). V organizmoch sa podieľajú na
mnohých metabolických procesoch.
Biologické funkcie bielkovín
Delenie podľa biologickej funkcie (Kodíček, 2007):

a) enzymatické bielkoviny /proteíny/ enzýmy – katalyzujú biochemické reakcie
metabolizmu, ide o najpočetnejšiu skupinu bielkovín;
b) transportné bielkoviny/proteíny/ – slúžia na dopravu kyslíka, mastných kyselín,
hormónov, iónov kovov a elektrónov;
c) translokátorové bielkoviny/proteíny – prenášajú látky cez biologickú membránu;

d) skladovacie bielkoviny/proteíny/ (zásobné bielkoviny) – na skladovanie iónov kovov;
e) výživové bielkoviny/proteíny/ – zabezpečujú rezervu aminokyselín organizmu;

f) kontraktilné bielkoviny/proteíny/ (pohybové bielkoviny) – spôsobujú koordinovanú
pohyblivosť niektorých orgánov (napr. svalov), organel alebo iných bunkových štruktúr
(napr. chromatidy);

g) štruktúrne bielkoviny (skleroproteíny, fibrilárne bielkoviny) – tvoria podstatnú súčasť
spojivového a podporného tkaniva;

h) obranné bielkoviny – bielkoviny obranného a ochranného systému;
i) receptorové bielkoviny – prenášajú bunkové signály;

j) regulačné bielkoviny (regulátorové bielkoviny) – podieľajú sa na regulačných procesoch
génovej aktivácie a rastu buniek;
k) bielkoviny povrchu buniek – sú významné pri morfogenéze a identifikácii cudzích
tkanív.
Pri hodnotení kvality prijímaných bielkovín v potrave je dôležité definovať výživovú
hodnotu, ktorá je do značnej miery daná zastúpením aminokyselín a ich využiteľnosťou. Pri
výživovej hodnote potravín a bielkovín sa hodnotí prioritne obsah esenciálnych aminokyselín,
pretože sa predpokladá, že neesenciálne aminokyseliny si organizmus dokáže v potrebnom

- 12 -