Page 36 - 04-Brindza

DOI: https://doi.org/10.15414/2020.9788055222967
Ján Brindza, Vladimíra Horčinová Sedláčková, Olga Grygorieva -
Bielkovinový komplex včelích peľových obnôžok

Lilek et al. (2015) vo svojej štúdií testovali viacero rastlinných druhov za účelom
stanovenia obsahu voľného tryptofánu (tabuľka 19). Obsah voľného tryptofánu stanovili
-1
v rozsahu od 0,030 (Facélia vratičolistá) do 0,197 (g.kg ) pre druhy vŕb. Pomerne vyšší obsah
-1
tryptofánu vykazovala aj kapusta repková prává (0,158 g.kg ). V predloženej štúdii autori
nezistili žiadne korelácie medzi obsahom bielkovín a obsahom voľného tryptofánu
v hodnotených vzorkách včelieho obnôžkového peľu.

Mozog včely medonosnej sa vyvinul do pozoruhodnej zložitosti. Dosahuje veľkosť
sezamového semena s kompaktnou štruktúrou, ktorá obsahuje približne 960 tisíc neurónov
(Giurfa, 2003). Napriek malej veľkosti mozgu vykazujú včely medonosné sofistikované
schopnosti. Včely vidia svet vo farbách, rozlišujú veľký počet pachov, vnímajú tvary a vzory,
unikátne sa orientujú v teréne (Srinivasan, 2010). Majú veľmi dobre vyvinuté komplexné
zmyslové a motorické systémy. Sú schopné vnímať, triediť a analyzovať mnoho informácií
o zdrojoch a lokalizácii peľu a nektáru, rozlišovať rozdiely medzi včelami z iných rojov a úľov
a celý rad ďalších faktorov, ktoré sú nutné a nevyhnutné pre ochranu a zabezpečenie prežitia
svojej kolónie (Pahl et al., 2010).
Obsah aminokyselín v mozgoch včiel

Na podporu týchto činností je potrebná primeraná výživa pre rast a rozvoj (De Groot,
1953). Pre včely medonosné je peľ primárnym zdrojom bielkovín, aminokyselín, lipidov,
minerálnych látok a iných biologicky aktívnych látok, zatiaľ čo nektár a med sú hlavne
prírodnými zdrojmi sacharidov. Spotreba týchto zdrojov závisí od veku včiel. Peľ konzumujú
včely predovšetkým počas prvých 3 až 5 dní života jedinca (Hagedorn, 1967).
Nektár transformujú včely na med vo vnútri úľa a konzumujú ho počas celého svojho
života (Haydak, 1970). Ak včely medonosné nemajú dostatočné množstvo peľu začína úbytok
ich hmotnosti a znížený obsah prijímaných bielkovín sa prejavuje ich zníženou životnosťou
(Haydak, 1970).

Mnohí autori predpokladajú, že hladiny obsahu aminokyselín z prijatých bielkovín peľu
včelou medonosnou môžu poskytnúť určité stopy ich mozgu ktoré spájajú peľ ako zdroj výživy
s ich neurovývojom. Všetky živiny do určitej miery ovplyvňujú vývoj ich mozgu, ale
bielkoviny, aspoň u ľudí a iných cicavcov, sa javia ako najkritickejšie pre rozvoj
neurologických funkcií (Morgane et al., 2002). Aminokyseliny sú nielen stavebné kamene
bielkovín a polypeptidov, ale zohrávajú priamu a nepriamu úlohu pri neurotransmisii.
Napríklad, aminokyseliny môžu byť prekurzory pre neurotransmitery alebo sú samotnými
neurotransmitermi. Sú to tiež prekurzory enzýmov, neurohormónov a neuropeptidov. Menej je
poznatkov o tom, ako včelí mozog používa aminokyseliny z peľu. Je známe, že podobne ako
u iných zvierat aj mozog včely medonosnej má svoje špecifické metabolické potreby, ktoré sú
odlišné od ostatných častí organizmu (Alaux et al., 2011). Napriek tomu nie je jasné, či
aminokyseliny z peľu ovplyvňujú hladiny aminokyselín v mozgu, a či sa vekom hladiny
aminokyselín včely medonosnej menia. Vzhľadom k tomu, že peľ sa konzumuje v prvých 5
dňoch dospelosti, autori (Gage et al., 2020) predpokladali, že peľ by mal trvalý vplyv na hladiny
aminokyselín s vekom a na nervové obvody.

Gage et al. (2020) zrealizovali veľmí zaujímavý experiment, v ktorom použili zdravé
včelstvá a včelstvá infikované nosematózou. Pri testovaní infikovaných a zdravých včiel bolo
cieľom autorov experimentu lepšie pochopiť ako stres, či už nutričný alebo parazitický,
ovplyvňuje vzťah medzi výživou peľom a funkciou mozgu. Pomocou týchto parametrov
posúdili, ako peľ ovplyvňuje zloženie aminokyselín v mozgu, jeho vplyv na čuchové učenie
a pamäť, a ako sa mozog môže zmeniť so stresom (Tabuľka 20).

- 36 -