Page 20 - 04-Brindza

DOI: https://doi.org/10.15414/2020.9788055222967
Ján Brindza, Vladimíra Horčinová Sedláčková, Olga Grygorieva -
Bielkovinový komplex včelích peľových obnôžok

aminokyseliny, ktoré majú vo svojej molekule rozvetvený reťazec, aromatický kruh alebo
heterocyklus (valín, leucín, izoleucín, metionín, treonín, fenylalanín, tryptofán, lyzín, histidín),
potrebuje organizmus prijímať výlučne z potravy, lebo si ich nevie vyrobiť sám – označujú
sa ako esenciálne aminokyseliny (tabuľka 5).
Tabuľka 5 Základné rozdelenie alfa aminokyselín (Vollmanová et al., 2018)

Neesenciálne alanín, arginín, asparagín, asparágová kyselina, cysteín, glutamín,
glutámová kyselina, glycín, histidín, prolín, serín, tyrozín,
Esenciálne valín, leucín, izoleucín, metionín, treonín, fenylalanín, tryptofán,
lyzín
Podmienene esenciálne arginín a histidín – v období rastu
alanín a glutamín – pri metabolickom strese
Limitujúce veľmi nízky obsah v bielkovine a preto určujú výživovú hodnotu
bielkoviny

Termín esenciálne vyjadruje priamu závislosť organizmu na niektorých prijatých
aminokyselinách, ktoré nedokáže ľudský organizmus syntetizovať. Dodatočne bol do zoznamu
doplnený histidín a arginín, ktoré sú esenciálne len za určitých podmienok, a to vo fetálnom
období vývoja dieťaťa a pri spermatogenéze (Velíšek, 1999; Barret and Elmore, 2004; Hoza
a Kramářová, 2005; Holeček, 2006).
Esenciálne aminokyseliny sú ďalej delené na úplne esenciálne (lyzín, treonín) a na
aminokyseliny, ktoré je ľudské telo schopné syntetizovať, pokiaľ mu je poskytnutý ich uhlíkový
skelet (Holeček, 2006).
Pojem esenciálne aminokyseliny je do určitej miery zavádzajúci. Spravidla vyvoláva
dojem, že esenciálne aminokyseliny sú pre živočíšny organizmus dôležitejšie, než
aminokyseliny neesenciálne. Pokiaľ bude organizmu chýbať nejaká neesenciálna
aminokyselina, organizmus si ju dokáže vyrobiť. Pokiaľ bude chýbať esenciálna
aminokyselina, mal by ju dostať potravou.
Označovanie aminokyselín

Názvy aminokyselín sú väčšinou odvodené z názvu zdroja, z ktorého boli prvýkrát
izolované. V tabuľke 6 sú prezentovaní autori – objavitelia proteinogénnych aminokyselín
a zdroje z ktorých boli izolované.

Tabuľka 6 Objavitelia proteinogénnych aminokyselín (Ovchinnikov Yu. A., 1987)
Aminokyselina rok Zdroj izolácie Autor(-i) objavitelia
aminokyseliny
1888 fibroín z hodvábneho vlákna T. Weil
Alanín
1886 sadenice vlčieho bôbu E. Schulze
Arginín
Asparagín 1806 špargľová šťava L.-N. Voklen a P. J. Robik
Asparágová kyselina 1868 klíčky špargle G. Ritthausen
1899 rohy zvierat K. Merner
Cysteín
1881 klíčky lupiny E. Schultze, J. Barbieri
hovädzie, kuracie, ryby, vajcia
Fenylalanín
Glutamín
Glutámová kyselina 1866 rastlinné bielkoviny G. Ritthausen
A. Braconno
Glycín 1820 želatína
Histidín 1896 sturín, históny A. Kessel, S. Gedin
1904 fibrín Fibrin F. Ehrlich
Izoleucín
1820 svalové vlákna A. Braconno
Leucín

- 20 -