Page 44 - 04-Brindza
P. 44

DOI: https://doi.org/10.15414/2020.9788055222967
                             Ján Brindza, Vladimíra Horčinová Sedláčková, Olga Grygorieva -
                                    Bielkovinový komplex včelích peľových obnôžok

                                          3.4 Kyselina asparágová Asp D

                Autor objavu aminokyseliny: G. Ritthausen (1868)
                Všeobecný vzorec: C4H7NO4 alebo HOOC-CH2-CHNH2-COOH
                Chemický názov v jazyku:
                slovenskom:  kyselina asparágová, kyselina 2-aminobutándiová
                poľskom:     Kwas asparaginowy, kwas aminobursztynowy
                maďarskom:  Aszparaginsav, (2S)-2-aminobutándisav
                anglickom:   Aspartic acid, 2-Aminobutanedioic acid, Aminosuccinic acid, Asparagic acid,
                             Asparaginic acid
                ruskom:      Аспарагиновая кислота (аминоянтарная кислота, аспартат,
                аминобутандиовая   кислота, 2-аминобутандиовая кислота)
                ukrajinskom:  Аспарагі́нова кислота ́  (аспартова, аміноянтарна кислота)
                nemeckom:    Asparaginsäure, Aspartinsäure, Aminobernsteinsäure, 2-minobutandisäure
                francúzskom:  L-Aspartate, acide 2-aminosuccinique acide (2S)-2-aminobutanedioïque

                Stručný opis: bezfarebné kryštály
                Významnosť z výživy človeka a zvierat: neesenciálna aminokyselina
                Hustota: 1,7 g.cm
                                -3
                Bod topenia: 270 °C
                Rozpustnosť: rozpustná vo vode 4,5 g.l -1
                Základná chemická štruktúra: karboxylová skupina v jej bočnom reťazci
                Funkčná skupina: alifatická monoaminodikarboxylová kyselina
                Polarita podľa vedľajšieho reťazca: polárna
                Elektrický náboj: záporný
                Typ postranného reťazca: kyslý
                                             −1
                Mólová hmotnosť: 133,10 g·mol
                Izoelektrický bod: 2,85
                Štandardný genetický kód: GAU, GAC
                Zastúpenie v bielkovinách: 5,49 %
                Organoleptické vlastnosti – chuť: kyslá
                Produkt vznikajúci Streckerovov degradáciou alfa aminokyselín: oxaloctová kyselina
               Fyziologické účinky:  Okrem svojej úlohy v metabolizme je tiež substrátom pre mnoho biochemických
               pochodov,  je  intermediátom ureo-syntetického  cyklu a  jedným  z  hlavných  substrátov  pre
               syntézu purínových aj pyrimidínových báz.  U  rastlín  a  mikroorganizmov  je  tiež prekurzorom pri
               syntéze esenciálnych  aminokyselín metionínu, treonínu, izoleucínu a lyzínu.Aspartát  je  spoločne
               s glutamátom,  hlavný  excitačný neurotransmiter mozgu a miechy.  Z  aspartátu  tiež  môže  byť
               fixáciou dusíka syntetizovaná aminokyselina asparagín (MURRAY et al..2002)
                Obsah kyseliny asparágovej vo vybraných rastlinných a živočíšnych produktoch:
                Glycine max                     semená       List a Horhammer (1969-1979)
                Morus alba                      listy        Duke's Databases (Asparagic acid)
                Portulaca oleracea              rastlina     List a Horhammer (1969-1979)
                Štruktúrny vzorec zlúčeniny:









                                                          - 44 -
   39   40   41   42   43   44   45   46   47   48   49